Dnes

Autor: Marek Duda | 26.4.2012 o 20:15 | (upravené 26.4.2012 o 20:43) Karma článku: 8,06 | Prečítané:  296x

Sedím v úzkej kancelárii a nado mnou hrá kapela stále dokola to isté. Myslím si, že to vôbec ani nevnímam, ako hudbu, skôr ako niečo, čo človek počúva dovtedy, až kým sa mu to v podstate zdá akoby to ani nebolo. Sú dni, kedy nestihnem nič urobiť. Nie žeby som chcel niečo zanechať pre budúce generácie - to nie, ale predsa len by bolo dobré každý deň urobiť niečo užitočné. No celú zimu sa mi to nedarilo, lebo som voľajako nemohol. Asi som sa v práci vyčerpal natoľko, že doma už bolo zbytočné čo i len pomyslieť na nejakú aktivitu.  Niekedy som rád sťahoval nábytok v mojej detskej izbe. Dnes už nesťahujem - skrátka nemám na to čas. V podstate môj život sa za posledné tri roky dal dokopy. Poupratoval som si vo svojej duši, vyniesol smetie a začal čítať knihy, ktoré by som v minulosti zaradil do kategórie fantasmagorické. Skrátka a jednoducho začal som čítať fakt dobrú literatúru. Ani neviem, ako som to rýchlo prečítal a v podstate koľko som toho prečítal. Spočiatku som tomu ani tak neveril, ale potom to prišlo. Robil som si srandu, že pomyslím si niečo a ak to výjde, bude sranda. No fakt sranda vyšla. A vychádza dodnes. Samozrejme, že nie vždy je všetko na všetko pripravené.

A môj život sa začal fakt meniť. Odsťahoval som sa domov, kde som prišiel na to, že človek potrebuje k životu rodinu a pocit domova. Odpustil som sám sebe svoje hriechy a všetko, čo bolo v mojom živote nedokonalé. Dokonca som si našiel prácu, ktorá bola podľa mojich predstáv.

Začal som postupne vracať svoj život do pôvodných koľají, z ktorých vybočil pred 8 rokmi. Bolo to zaujímavé zisťovať tie isté pocity, vnímať tie isté vône, a všetko to čo som tie dlhé roky nemal možnosť vnímať. Je zaujímavé, že som sa dokázal v živote vzdať svojej identity, svojich koreňov, svojho najvnútornejšieho ja, iba divadlo som si nikdy nedal vziať, to bolo jediné, čo ma počas celej tej doby držalo ako tak v pohode.

Ak Vám niekto povie, že si dokáže vytvoriť domov hocikde, kam príde, určite by som mu neveril. Človek má domov iba jeden. Iba tam, kde sme sa narodili, tam vždy bude náš domov, aj keď my budeme na konci sveta. Tak to je na dnes asi tak dosť.

P.S.:Inak keď budem zaspávať, tak si spomeniem na všetkych, ktorí museli trpieť kvôli černobyľskej tragédii, ktorá dnes oslavuje smutné 26. výročie. Skúste tak urobiť aj Vy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?