Bipolárna porucha v praxi

Autor: Marek Duda | 11.5.2012 o 16:30 | (upravené 11.5.2012 o 19:35) Karma článku: 12,03 | Prečítané:  7831x

Keď budete začínať čítať tento článok, tak možno budete ešte na tom, že bipolárna porucha sa “mňa osobne” netýka. Po dočítaní možno začnete uvažovať, že či by som nemal absolvovať testy, ktoré buď utvrdia alebo vyvrátia fakt, že aj ja som jeden z mnohých s diagnózou F31. Začíname.

Takže najprv niečo osobné, dá sa povedať doslovne “zážitkové vzdelávanie”. Ja som sa narodil, ako každé dieťa do bežnej rodiny, ktorá okrem bežných hádok a vyčítania minulosti a rodín fungovala celkom dobre. Keď som mal 3 roky, tak som si jedného dňa uvedomil, že nám niekto chýba (mama) a dosť dlho som žil v predstavách, že raz sa vráti, ale to sa nedá, lebo už nie je medzi nami. Dovtedy som s ňou komunikoval iba cez dotyky a pocit, že je stále pri mne, alebo aspoň nablízku, lebo som ju vnímal ako vo sne. Určite je mi veľmi ľúto, že sme sa nestihli porozprávať, v podstate ju poznám iba z fotiek, ktoré dosť skresľujú, takže som nepoznal svoju mamu a tam nastal zlomový bod, ktorý je vnútorným spúšťačom F31. Čiže prvý predpoklad je trauma z detstva.

V materskej škôlke to nebolo až také hrozné. Mal som tam okruh svojich dobrých kamarátov a zároveň aj prvé lásky. Možno to bude znieť divne, ale deti sa dokážu zaľúbiť do seba možno už aj v plienkach. Prvý atak bol v marci 1987, kedy sme robili srdiečka a darčeky pre naše mamy. Mne to prišlo strašne ľúto, že to nemôžem dať svojej mamke, lebo odišla a nikto mi nevedel povedať, kedy sa vráti. Ešte, že som mal babičku, ktorej som to mohol venovať, už si na to tak nepamätám, ale vtedy som si to začal uvedomovať.

Potom prišla základná škola a s ňou aj uvedomovanie si rozdielov, hlavne rozdiel medzi kompletnou rodinou a tým, že nemám mamu. Stále som dúfal, že sa mama vráti, že iba si niekam odbehla a trochu sa zdržala, ale nie. Tak som čakal ďalej. Pri každej zmienke o rodičoch, rodine, som sa cítil menejcenný. A takto vo mne rástlo moje F31. Samozrejme, že to nie je jediná príčina. Ono to je jedna z mnohých. Medzi ďalšie patrí dosť silný genetický predpoklad (čiže ak má niekto z Vašej rodiny duševnú chorobu, tak môžete očakávať aj vy). Zvyčajne táto diagnóza postihuje ľudí s nadpriemerným IQ.

Na strednej škole som sa v podstate nevedel zaradiť, lebo moje IQ 158 ďaleko predčilo mojich spolužiakov a keďže som v podstate bol nad ich chápaním sveta, tak sme si vôbec nerozumeli. Stal som sa skrátka outsiderom. Začal som chodiť do dychovky a tento svet sa mi oveľa viac páčil ako to, čo som povinne navštevoval. Tak som začal trošku flákať školu a skončilo to asi tak, že ledva som zmaturoval. Lebo tam bolo 98 % učiteľov, ktorí nedokázali zaujať nadpriemerneho človiečika. Iba v podstate 3 pedagógogia na OA v Poprade stoja za to.A to iba preto, lebo sú ľudskí a netvária sa a majú radi svoj džob, ktorý robia viac z nadšenia ako pre peniaze. Tam si spomínam, že som mal iba taký pocit nepochopenia. Ďalší príznak.

Potom sa človek začína obzerať po nejakej práci. Vždy človek musí začínať niečim čo je absolutne opačné, tomu čo vyštudoval. Minimálne o triedu menej. Ale to, čo mená zakázané je snívať. Ak by ste chceli realizovať svoje sny, v nesprávnej dobe, nesprávnym spôsobom, s nesprávnymi ľuďmi, tak aj to je predpoklad toho, že trpíte F31. Zvyčajne sa to deje v období manickej fázy choroby, kedy sa Vám zdá, že všetko je možné. Vtedy človek pomíňa veľa peňazí a nakúpi vecí, spojené niekedy s nerealizovateľným pokusom o podnikanie. Keď si na to spomeniem, je mi smiešne, ale vtedy to nebola sranda vyplatiť 200 000 SK v roku 2005/2006. Som rád, že som mal pri sebe svoju priateľku, ktorá sa o mňa postarala vo všetkých ohľadoch.

Druhou fázou tejto diagnózy je depresívna fáza. Je to to najhoršie, čo som v živote zažil. Tri mesiace fyzických a psychických príznakov depresie. S depresiou človek ráno vstáva, je s ňou celý deň a s ňou aj ide spať. A to neustále rozmýšľanie o probléme, chvenie v žalúdku a hrča v krku sú neskutočné príznaky

Jediná vec, ktorá je na tom pozitívna, že to postihuje slávnych ľudí, takže sa môžem utešovať, že možno raz budem slávny.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?