Bipolárna porucha v praxi II.

Autor: Marek Duda | 14.5.2012 o 7:40 | (upravené 14.5.2012 o 7:45) Karma článku: 10,00 | Prečítané:  2164x

Ak náhodou natrafíte na tento článok, tak ak ho chcete úplne pochopiť musíte sa vrátiť na jeho prvú časť, ktorá je obsahom môjho predchádzajúceho článku.A to z dôvodu, že v tomto článku pôjdem viac do prežívania a hĺbky danej diagnózy F31 podľa svojho vlastného 7 ročného uvedomenia si tejto choroby.  

 

Ako prvé mi napadne, prečo sa ja vlastne priznávam k tejto nie dvakrát pozitívne vnímanej chorobe. Veď ľudí, ktorí majú F31 považuje bežná spoločnosť za podivínov, bláznov, šialených, nenormálnych, skrátka ľudí, ktorí sú pre našu spoločnosť len príťažou – povedala by nejedna “múdra tetka”. Áno priznávam, že sa takto niekedy správame, ale to len potrebujeme svoje okolie upozorniť, že sami si už pomôcť nevieme a hľadáme oporu a pomoc cez takéto niekedy až extrémne výčiny, excesy a podivné správanie.

 

Pri tejto chorobe sa dostať na psychiatriu je v podstate vykúpenie. Aj mne sa to vďaka bohu stalo a nehanbím sa za to. Aj psychiatrie sú pre ľudí, je to oddelenie ako každé iné, aj tam ležia ľudia, ktorí majú zdravotné problémy. Určite to nie su simulanti, lebo za prvé nikomu neželám duševnú chorobu a nie to ešte, aby si ju človek nasimuloval. Tabletky, vyšetrenia, rodinné anamnézy, traumy a ďalšie spúšťače si človek určite nedokáže a určite nemá dôvod nasimulovať.

 

To sa jednoducho nedá. Lebo skôr ako Vám nastaví psychiater správnu liečbu krátkym zoznamom tabletiek, ktoré účinkujú iba v tej kombinácii, ako Vám ich predpíše. No neviem, či človek by bežne chodil len tak ku psychiatrovi – hlavne keď nemá žiadny zdravotný problém. Takže sa týmto zastávam všetkých ľudí na zemeguli, ktorí trpia duševným ochorením. Nemáme to ľahké, tak nám prosím verte, že máme svoj problém.

 

Ja napríklad beriem jedny tabletky na dobrý spánok a tlmenie aktivity, druhé tabletky na vyrovnávanie nálad a to zaznávané Lítium, lebo nič iné mi nedokáže pomôcť a udržiavať ma stabilne bez väčších relapsov z manickej fázy do depresívnej. Viem, že lítium niekde pomáha inde škodí. Kvôli nemu sa mi začali aj triasť ruky, hlavne keď idem zodvihnúť pohár zo skleneného konferenčného stolíka a je pomaly preliaty vodou, okrem toho nemôžem sa rozčuľovať, lebo sa začnem tak triasť, že sa potom musím minimálne polhodinu ukľudňovať a to nehovorím, o tom, že keď mám šéfa v práci, pred ktorým mám rešpekt, tak len čo ho zbadám začínam sa mimovoľne triasť. To sa mi predtým nestávalo, kým som nezačal jesť lítium. Hladiny sú síce v norme, lebo neustále mi ho moja pani doktorka kontroluje, ale je to v podstate otázka výberu. Keď nezaberajú klasické lieky, tak je jediná voľba a to lítium, ktoré vždy zaberie.

 

Keď by som sa mal ešte raz rozhodnúť, či prežívať každý rok v zime trojmesačné intenzívne depresie, tak to radšej vytrasený z lítia. Trasenie ma zabiť nemôže, ale depresia áno. Nabudúce pokračujeme ďalej.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?