Začnem pekne od začiatku. Ked som mal asi 10 rokov boli sme s rodinkou na odpustovej omši v Litmanovej na hore Zvir, kde sa 5 rokov po sebe zjavovala panna Mária. Ak by ste chceli sa o tom dozvedieť viac navštívte stránku www.litmanova.net. Ako malému chlapcovi bolo dosť nepríjemné ked sme museli vyliezť na kopec, kde sa zjavovala panna Mária. Nikdy som nemal rád veľa ľudí pokope a práve v odpustovú nedeľu ich tam bolo fakt neúrekom. Skrátka augustová horúčava, nekonečne dlhá omša a vlastne ani som nechápal o čo tam vlastne ide. Lebo na takomto mieste a takejto akcii som bol poprvýkrát. Akurát si pamätám na sakramentskú zákrutu v obci Jarabina, kedy som sa fakt zľakol, aby sme nespadli aj s našou škodovkou 100. To bol môj prvý zážitok z Litmanovej.
Druhý zážitok bol vysvetľujúci a to ten, že som na popud svojej ateistickej priateľky si pozrel film Ivetka a hora. Bolo to asi tak pred rokom. Tento film sa ma neskutočne dotkol a prežíval som ho s takou úprimnosťou, akou je celý film vytvorený. Potom som si ho nepravidelne opakovane púšťal stále dookola, pretože zanechal vo mne určitú stopu, ktorá sa nedá len tak vymazať. Nakoľko mám bráška Dominikána (mních), tak sme to trošku spolu preberali. Nešli sme veľmi do hlbky, ale iba tak okrajovo. A potom prišlo niečo fakt neočakávané.
Jedného dňa som sa už odhodlal, že predsa do tej Litmanovej pôjdem mrknúť, že ako je to vlastne s tými zjaveniami. Najprv sme prešli celú dedinu až sme sa dostali na koniec, kde nás rôzne značky a upozornenia navigovali na horu Zvir. Je super, že sa dá dostať úplne hore aj autom, lebo starší alebo chorí ľudia môžu s nami spolu zažiť tú neskutočnú atmosféru. V podstate neviem ako to vnímajú iní ľudia, ale ja som sa tam cítil neskutočne dobre. Je tam krásne a ticho. Ľudia sú k sebe milí a tolerantní. A keď tam o niečo uprimne človek prosí cez modlitbu, tak sa Vám to splní.