Letný seriál na pokračovanie - 4/12 Folkový víkend

Autor: Marek Duda | 1.9.2012 o 20:03 | (upravené 1.9.2012 o 20:32) Karma článku: 5,22 | Prečítané:  200x

Na úvod musím povedať, že nie som nejakým ortodoxným fanúšikom country a folkovej hudby. Viac-menej sa takýmto akciám vyhýbam, lebo mi to donedávna prišlo ako nejaké opičenie sa po kultúre divokého západu, kde je to samá krava, kone, ranče, spotení kovboji, pašeráci, súťaže v strieľaní, a tanečnice v šatách,  ktoré mi pripadajú ako naše východné zásterky našich gazdiniek akurát na iný spôsôb. Keďže som však dosť otvorený človek hlavne keď ide o úprimné pozvanie od najlepšieho kamaráta, tak som privolil bez akýchkoľvek výhovoriek, že spolu pôjdeme na Country víkend v Šuňave (dedinka nedaleko Popradu).

Už dopredu som si na internete a v miestnych novinách prečítal program, ktorý mi nič nehovoril, lebo som nepoznal skoro žiadnu skupinu okrem jednej a to hudobnej skupiny Ostrov. Od rána som myslel na to, aby som stihol ich vystúpenie, pretože ich frontman Števko Šanta (známy to tunajší grafoman  - samozrejme v dobrom slovazmysle) má kvalitné texty a chlapci ho veľmi dobre doprevádzajú. Country na tento spôsob, čo sa údajne volá folk sa mi celkom páči.

 

Nedeľné ráno som vstal a navaril niečo fajne na obed, čo som ani nestihol ochutnať. Potom som zavolal kámošovi a upresnili sme si miesto nášho stretnutia. (Vždy ho vyzdvihujem na tej istej ulici, akurát raz z jeho domu a inokedy od jeho strýka, kde trávieva viac času ako kdekoľvek inde.) Nasadol, usmiali sme sa a vyrazili sme. Keď sme došli na miesto činu, čiže do prírodného amfiteátra pri JRD v Šuňave to miesto ma veľmi potešilo. Všetci diváci tam boli oblečení tak ako sa patrí na správneho zálesáka, maskáče, rifle, vyťahané staré tričká, a detičky nejako podobne. Nikto tam nešiel vyobliekaný ako na módnu prehliadku. Všetci sme sa svorne strácali v dave a každý si vychutnával tú svoju obľúbenú pesničku, alebo kapelu po svojom.

 

Keď sme dorazili, tak na moje prekvapenie ešte hrala skupina Ostrov a medzi poslednými zazneli moje najobľúbenejšie pesničky od nich. Svoj osobný cieľ som si splnil a bol som šťastný, že som ich stihol. Potom nasledovali tanečné vystúpenia v štýle rôznych druhov country zo sveta, a páčilo sa mi na tom, že tak krásne vyplňali medzery medzi ladením ďalších kapiel ktoré nasledovali. Vždy keď sa nám nejaká pesnička nepáčila, tak sme sa vybrali na kofču a naše národné zlato. Jedna krásna vec čo sa mi tam páčila bola ľudská pohoda a spontánnosť a neskutočne uvoľnení ľudia.

 

Keď sme však chceli odísť, tak naše autíčko bolo zo všetkých strán obkolesené ďalšími autíčkami a najprv sme si mysleli, že hádam niekto odíde. Stalo sa. Jeden odišiel a dvaja prišli. Keď sa už chýlilo k záveru podujatia tak cez tombolu sme poprosili moderátora aby vyhlásil, že sme zablokovaní a radi by sme aj vyrazili domov, akurát nemáme sa kam pohnúť. Netrvalo dlho a majiteľ bordového fiata sa dostavil k nám a vycúval aby sme mohli odísť. Bol to starší veľmi sympatický pán, ktorý tu bol s deťmi a vnúčatami. A zase sme mali jeden krásny deň za sebou. A letný seriál má zase svoje pokračovanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Návod, ako zničiť ľudskú civilizáciu

Fakty a pravda sú vždy prvými obeťami populistov. Bez nich pritom nemôže existovať svet pre ľudí.

KOMENTÁRE

Toto už je vojna civilizácií

Prvé Trumpove dni v úrade favorizujú skeptické predpovede.

KOMENTÁRE

Profesor plukovník v zálohe

Záľuba v hodnostiach je prítomná aj v akademickej obci. Príkladom je plukovník Jahnátek.


Už ste čítali?