Prešov forever

Autor: Marek Duda | 2.4.2013 o 21:33 | (upravené 2.4.2013 o 21:59) Karma článku: 9,77 | Prečítané:  532x

Každé mesto má svojho génia loci, ak je človek trošku vnímavý, tak ho objaví. Ostatní ho iba prehliadame a pre nás je každé mesto rovnaké. Ale o tom som nechcel. Môj článok ako napovedá sám nadpis hovorí o tom, že mi mesto Prešov učarovalo tak, ako žiadne iné. Sám ho volám "hlavné mesto pravoverných východniarov". Toto mesto postupne spoznávam a stále ma niečim zaujímavým prekvapí...

Moje prvé zoznámenie s týmto krásnym mestom bolo letmo z auta, keď sme cestovali s divadlom na východ. Už vtedy ma zaujala pôvodná komunistická architektúra hlavne na obvodnom úrade a úrade prešovského samosprávneho kraja. To som zaregistroval z kabíny auta. Veľmi sa mi ako šoférovi páčili dvojprúdovky a veľmi dobré cestné značenie. Ak to porovnám so Žilinou, tak sa majú čo učiť stredoslováci od nás pravoverných.

Druhýkrát sme s divadlom hrali v knižnici Slniečko, kde sídli Detské kočovné divadlo Drak (aspoň dúfam). Vtedy sme vymietli zopár barov a užili sme si to krásne úprimné odviazanie sa a chvíle radosti a pohody. Bývali sme vtedy v BARMO v Lesíku Delostrelcov, čo sa mi taktiež páči na Prešove, že tam zostali viaceré ulice s pôvodným označením. Ubytko ako v kasárňach ale vyspali sme sa tak-či-tak celkom v pohode. Dôležité bolo, že išla teplá voda a mali sme sa čím prikryť a nebol to ten umelý paplon, čo sa človek spotí pod ním aj v zime ale poctivé paplóny.

Tretíkrát som sa tam vybral so svojou priateľkou na malý výlet. Je tam super Reštaurácia Antonio, kde sme sa boli najesť a keď tam raz budete, tak určite neobanujete. Pozreli sme si kostol, prešli sa po námesti, nakŕmili holuby a išli domov.

Dnes som tam bol na konkurze po neviem koľkýkrát a stále je to pre mňa miesto, kde sa cítim fantasticky. Milujem prešovské nárečie, rád sa započúvam do vravy ľudí, ktorí prechádzajú okolo mňa a dáva mi to niečo čo neviem ani definovať. Dnes som si dal pri stanici v bufete kávu, kde ma obsluhoval veľmi veľmi veľmi príjemný pán, ktorý najprv nabral kávu a opýtal sa či budem mať dosť, potom sa opýtal koľko cukru a vo finále keď som si ju už vychutnával, tak na mňa zavolal, či nepotrebujem doliať vodu. Skrátka neuveriteľné a zároveň skutočné a naše. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?