Chcel by som Vám všetkým dať lekciu dobrého slova. Ak nám záleží na našich blízkych, priateľoch, známych, kolegoch v práci, alebo trebárs aj deťoch v Afrike, tak by sme sa mali začať učiť novému jazyku. Pre mňa je jedným z vzorov jeden môj známy, ktorého síce nepoznám dlho, ale zažil som ho vo viacerých vypätých situáciách, kde sa vždy správal slušne a pokorne, čo mi veľmi imponovalo. Začal som si ho všímať viac a fakt nezahrešil.
To je asi prvá rada: "nepoužívať sprosté slová"
Ďalší príklad mám z tej opačnej stránky, keď sa o niekoho bojíme, alebo máme určité obavy z niečoho, tak keď to dáme na papier, alebo ich nesprávne naformulujeme stanú sa. Napríklad taká veta: Nechcem, aby sa ti niečo zlé stalo. Tým dávame najavo to, že očakávame, že niečo zlé príde. Dá sa to krásne preformulovať do vety: Verím, že sa zdravý a celý vrátiš. Keď som bol v Litve na jednom workshope, tak sme si písali očakávania a obavy. Mojou jedinou obavou bolo iba to, čo ma v tej chvíli napadlo: Bojím sa, že sa stratím. Na druhý deň som sa naozaj stratil vo Vilnuse. Chválabohu, že som sa aj potom našiel, po hodine pátrania, som vzdal svoj orientačný zmysel a s mapou v ruke som zavolal kámoške, kde sú.
Druhá rada: "nikdy neformuluj svoje obavy negatívne"
Myšlienky, aj nevypovedané majú takú istú váhu ako slovo. Ak nám záleží na našej budúcnosti a na tom, aby sme boli šťastní, tak musíme rozmýšľať o pekných veciach. Ak hľadáme lásku, vždy si ju musíme dopredu predstaviť, zamyslieť sa nad tým, aké sú naše kritéria a potom náhoda, alebo osud nám prinesie práve to, čo sme si v myšlienkach želali. Niekedy môžu negatívne myšlienky vytvoriť pozitívnu realitu. To je vtedy, keď si povieme, že chceme niečo, čo by nebolo také a také. A ono to príde.
Tretia rada: "Nauč sa rozmýšľať o veciach a udalostiach v tvoj prospech tak, aby si nikomu tým neublížil"
Slovo má neuveriteľnú schopnosť zhmotniť sa do reálneho stavu. A kto tomu neverí, nech si to vyskúša podľa môjho návodu. ;-)