Nech sa páči igelitka za 30 centov alebo demokracia na vzostupe

Autor: Marek Duda | 4.1.2015 o 17:53 | Karma článku: 2,85 | Prečítané:  535x

Som veľmi rád, že demokracia na Slovensku sa pomaly a isto udomácňuje. Zahranično-politické vyhliadky a vývoj miestnej zamestnanosti ukazujú, že ideme dobrým smerom. To, že si premier a prezident pred dôležitými vyhláseniami nebrnknú dopredu, aby sa dohodli, či budú za alebo proti. Takto to vyzerá všetko trošku protichodné. Celé Slovensko googli, kde sa nachádza ten Poprad, skade prišiel náš nový prezident. Vianočné programy všetkých akotak pokrivených ľudí nasníma kamera verejnoprávnej ako obedujú, alebo večerajú niekde, kde by za normálnych okolností sa nemohli dostať, ani keby uplatili personál. 

Demokracia je stav, kedy sa spoločnosť tvári, že sa má skvelo aj v čase krízy ekonomickej, pracovnej, a hlavne krízy rodiny. Demokracia sa vníma ako možnosť voľby, voľného pohybu (odtiaľ-potiaľ), ekonomických sankcií, schengenskej hranice, kde človek prečíta knižku, kým sa dostane do tej opravdivej demokratickej Európy. 

Existuje aj kríza CYBER, kedy čoraz viac času strávime písaním (alebo skôr písmenkovaním), čo sa spája taktiež aj s krízou identity a túžbou byť úspešným a minimálne aspoň lokálnou celebritou. Niekedy sme trávili čas pexesom, človeče nezlob se, kvarteto, dostihy a sázky, Viac sme boli vonku ako dnuká. Viac sme boli spolu. Niekedy rozmýšľam čo príde po tomto. Veľa scifi scenárov sa stali akoby ukradnutou myšlienkou pre našich vedcov a vývojárov. Vzájomne si firmy kradnú nápady a inovácie, ale hlavne tak aby to nebolo až tak vidieť. Človeku sa nechce veriť, že býval kedysi v jaskyni.

Vývoj tohto sveta je tak neskutočne rýchly, že návrat späť si nevieme ani len predstaviť. Všetko je to iba o našej ľahostajnosti a potreby pohodlia v našom živote. Krásne to vidieť na príklade, keď som mal firemné auto k dispozícii, tak všetko čo bolo viac ako 150 metrov, som riešil autom. A pritom keby som šiel pešo, stretnem kolegov, porozprávame, niečo nové sa dozviem, a tak. Ale pocit pohodlia bol silnejší ako normálny sedliacky rozum.

Demokraciu som si uvedomil v roku 2015, keď som konečne mal na výber alebo si kúpiť neekologickú tašku za 30 centov, alebo odísť s topánkami bez tašky. Bolo to trošku nekonformné, ale viem, že som si v demokracii dobre vybral. Taška je iba metafora, zosobnenie zodpovedného, lepšieho a uprimnejšieho sveta ako doposiaľ. To by malo byť poslaním demokracie objavovať nové cesty, hľadať riešenia, otvorene diskutovať a prenášať to dobré do života medzi sebou. To sú moje vízie demokratickej spoločnosti. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?