Moje vnímanie Teórie chaosu No.1

Autor: Marek Duda | 4.7.2016 o 16:39 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  79x

Všetky umelecké smery ovplyvnené teóriou chaosu, vychádzali z konkrétnych životných, sociálnych a politických pomerov, kde jednotliví umelci hľadali vhodný výrazový prostriedok na to, aby dekódovali zložitosť a nároky doby,

v ktorej posobili. Ich umelecký náhľad na skutočnosť začal byť emocionálnejší a práve emócie si autori vybrali ako základ pre ich tvorbu. Častokrát sa označuje postmodernizmus ako ten prúd, ktorý pochoval pravdu. V časoch prvej a druhej svetovej vojny a roky, ktoré po nich nasledovali predstavovali najvačší rozmach práve tejto umeleckej tvorivej metódy, keďže to boli časy, kde neexistovali žiadne životné istoty. Hodnota človeka predstavovala v tomto období dejín ľudstva iba akýsi "štatistický ukazovateľ", čo viacerých umelcov vyprovokovalo práve k tvorbe systémom a sposobom, ktorému častokrát bežný človek doslova "nepríde na chuť.

 

Ak si predstavíme akékoľvek umelecké dielo, nie vždy si uvedomujeme, že tam možeme nájsť prvky a elementy, ktoré sú odvodené z teórie chaosu. Po stáročia sa človek snažil vytvárať napohľaď dokonalé a súmerné tvary vo všetkých oblastiach umenia. Najviac sa to odrazilo v architektúre, ktorá častokrát striktne vychádza z matematických zákonov a zákonitostí, keďže si nevieme ani len predstaviť stavbu, ktorá by nepodliehala zákonom zemskej gravitácie, princípom statiky, geometrie a ďalším nevyhnutným činiteľom, ktoré majú zabezpečiť funkcionalitu a odolnosť voči poveternostnostným vplyvom.

 

Snahou každého umeleckého diela vytvoreného ľudskou rukou je dosiahnuť zdanlivú symetriu tvarov, avšak keď sa lepšie prizrieme začíname vnímať nedokonalosť v zdanlivom poriadku informácií, ktoré nám chce autor prostredníctvom umelecký artefakt podať. Niektoré diela sú tak prepracované do detailov, že máme pri nich pocit, akoby sme sa pozerali na fotografiu, či vysústružené objekty. Voľným okom túto nedokonalosť, ktorá vytvára z každého umeleckého diela jediný originál, nedokážeme postrehnúť. Avšak pri hlbšom skúmaní niekedy pomocou mikroskopu, alebo neustálom fotografickom zvačšovaní objektu skúmania, či detailnom pohľade cez lupu zistíme, že to, čo sa nám doteraz javilo ako niečo súmerné, napohľad dokonalé dielo, má v sebe isté prvky nedokonalosti, ktorá je determinovaná práve jedinečnosťou originálu ľudského výtvoru.

 

V poslednej dobe sa častokrát stretávame s nedokonalosťou, ktorú možeme sčasti pripísať práve tejto teórii chaosu. Niekedy je pri vytváraní umeleckého diela prínosom a určitým sposobom akéhosi "Nového prístupu", niekedy vzniká prirodzene, ako napríklad fotografia, ktorá má konštantnú veľkosť a pri jej zvačšení vzniká percipientovi pocit, že sa díva na množstvo nesúvislých bodov (pixelizácia), ktoré je sposobené zvačšením objektu vnímania. Pri tomto prístupe k objektu skúmania sa stráca harmónia prvkov, klasická umelecká hodnota zaniká a pocit z umeleckého diela sa zmenou veľkosti tak zmenšením, ako aj zvačšením stáva zdanlivo "nepochopeným" v očiach vačšiny divákov. Aj v bežnom živote sa nám veľmi často stáva, že sťahujeme obrázky z internetu a potom zistíme, že ak ich chceme niekde použiť veľkosť stiahnutého obrázka je nedostatočná alebo nevhodná pre naše použitie (rozostrená, prípadne príliš malý obrázok). Takto sa rýchlo stane zo zdanlivo použiteľnej veci – vec nepoužiteľná. Produkty, ktoré vnímame podľa teórie chaosu sú častokrát implicitne považované ako nepoužiteľné, neaplikovateľné v živote, keďže nám uniká ich hlbší zmysel, ktorý je možný najlepšie postihnúť práve v umení.

 

Umenie od jeho najrannejších čias je sposob ako nabúrať stereotypy súdobého človeka. Veľa objavov vo vede a umení vzniklo práve pri skúmaní nedokonalosti a roznych podob a foriem teórie chaosu. Skúmanie teórie chaosu bolo najviac zdokumentované na prelome 19.-tého a 20.-tého storočia práve vplyvom priemyselnej revolúcie, kedy manuálnu prácu postupne nahradili stroje, ktoré vychádzali z potreby vyrábať funkčné prototypy pre sériovú výrobu, aby čo najviac mohli uspokojiť požiadavky novovznikajúceho trhového mechanizmu. V tomto období sa umenie vyvíjalo v dvoch súbežných smeroch. Či už ako úžitkové umenie, kde prvoradým cieľom tzv. "umeleckých dekórov" funkčných priemyselných produktov, kde cieľom manufaktúrneho dekorovania predmetov dennej potreby bolo zvýšenie predajnosti a atraktívnosti produktov. Oproti tomu to "pravé" umenie svojou kompozíciou revoltovalo, pranierovalo a tak ako sme u umenia zvyknutí stavalo sa do opozície k prežívanej dobe jeho súčasníkov. Práve z tohto obdobia máme najviac zachovaných umeleckých artefaktov, ktoré možeme v absolútnom ponímaní zaradiť práve do skupiny čiastočne alebo úplne inšpirovaných práve touto teóriou.

Každý umelec do času, pokiaľ sa umelecky nezačlení do určitého umeleckého a výrazového prúdu, má tendenciu hlavne v ranom štádiu umeleckej tvorby testovať rozne štýly a sposoby tvorby umeleckých diel, ktorých súčasťou je aj voľná tvorba práve inšpirovaná teóriou chaosu. Tento umelecký prístup je akýmsi opozitom kompozitného diela, kde nemožeme aplikovať žiadnu z lineárnych umeleckých postupov. Následkom toho vznikajú diela, ktoré možeme súhrnne nazvať pocitové, nelineárne, neštrukturované, bez vnútornej logiky umeleckej kompozície. Koncepcia tvorby takéhoto diela vychádza z najvnútornejšieho pnutia umelcovho prežívania reality a zároveň jeho jedinečný a neopakovateľný výrazový prostriedok zobrazenia interného alebo externého intímneho pocitu chaosu. Vďaka tomuto možeme pri komplexných celoživotných zbierkach konkrétneho umelca častokrát nájsť tvorbu aj z takéhoto tvorivého obdobia. A to aj v prípadoch, kde nie je táto technika pre umelca identifikačným činiteľom jeho tvorivých počinov.

 

"Takisto ako mnohé postupy a teórie aj teória chaosu má svoje pevne stanovené kritéria, ktorými ju možeme správne identifikovať a ktoré sú jedinečné iba pre túto teóriu. Povodne chaos ako prvopočiatok nelineárneho dynamického systému bol označený ako deterministický chaos, čo je dosť protipólne pomenovanie. Preto aby sme si ho vedeli lepšie predstaviť je to nekonečná pustota pohlcujúca všetky tvary, štruktúry a významy." Všetko okolo nás, čo nie je geometricky dokonalé možeme zaradiť do tejto kategórie. Antickí filozofovia považovali za prapodstatu každého svetského a duchovného poriadku práve chaos. Z chaosu bez poriadku sa posobením roznych činiteľov stáva chaos, ktorý sa riadi určitými pravidlami. "Princípom prijatia teórie chaosu v umení je práve to, že iba naša duša dokáže vnímať poriadok v chaose."

 

Používanie prvkov teórie chaosu najintenzívnejšie vnímame v dielach Surrealizmu, Dadaizmu, Pop-Artu, Op-Artu a Postmodernizmu. Práve cez diela autorov týchto umeleckých prúdov oveľa lepšie dokážeme pochopiť nielen ich umelecký odkaz pre súčasníkov.

 

Pre lepšie uchopenie témy je veľmi vhodným príkladom plagát, ktorý je vytvorený z veľkého množstva malých obrázkov z časopisu TIMES, kde pri podrobnom skúmaní zisťujeme, že ako dokáže teória chaosu vytvoriť portrét Jimiho Hendrixa z množstva tituliek, ktoré vyšli v týchto novinách práve s jeho roznymi portrétmi. Toto nám iba potvrdzuje fakt, na základe ktorom je postavená teória chaosu. Aj zo zdanlivo nesúrodých častíc je možné dosiahnuť ich spoločnú harmóniu, stačí ak máme vhodne vymyslený umelecký koncept, kedy už len vytvárame súlad. Spojenie viacerých tituliek časopisu s minimálne jedným spoločným menovateľom je základom teórie chaosu, kde nevnímame pocit nafotografovanej osobnosti, ale vďaka celej škále kontrastných farieb dokážeme z týchto fragmentov vyskladať podobizeň, kde z určitej vzdialenosti nám uniká princíp umeleckej tvorby.

 

Takisto aj Andy Warhol ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov Pop-Artu vytváral obrazy náhodným kombinovaním farieb v ich jednotlivých obrazových vnútorných sektoroch, kde základom bola klasická sieťotlač, ktorá bola oživená práve použitím dopredu neurčenej farby alebo farebnej kombinácie. Takto vznikali doslova tisíce "skoro" rovnakých sieťotlačí, ktoré ak by sme ich náhodne usporiadali do tvaru štvoruholníka (napr. jedinou podmienkou, by bolo aby išli podľa katalógového čísla vzostupne) tak nám vznikne nový makroobraz, kde by sme uplatnili teóriu chaosu a takto jednoducho by sme dokázali, že aj chaos má svoje pravidlá, ktoré však nekorešpondujú s logickosťou avšak pri tomto tvorivom princípe je práve pravidlo náhody, konkrétneho nápadu, myšlienky smerodatné. Častokrát sú práve diela Andyho Warhola takýmto sposobom aj vystavované, keďže množstvo jeho diel zvádza kurátorov a inštalátorov výstav práve k takejto "hre" s dvojrozmernými objektmi. Existujú však aj diela, ktorým galérie venujú oveľa viac priestoru (častokrát na úkor tých ostatných), ktorý práve takýmto sposobom dotvára a určuje zavesenie diel v miestnosti práve podľa teórie chaosu. Veľmi pekným príkladom je aj Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Všade vnímame pekne usporiadané jeho diela, avšak podobizeň Vladimíra Iljiča Lenina má vyčlenený svoj "nevyhnutne osobný" priestor, dokonca i akési "jemu vlastné" pozadie, ktorý narúša akúsi matematickú presnosť v usporiadaní obrazov. Aj na tomto príklade vidíme, že teória chaosu je všade okolo nás, avšak nie vždy ju vnímame ako určitého "narušiteľa" poriadku, symetrie a harmónie.

 

Salvador Dalí ako vrcholný predstaviteľ surrealizmu nás často vo svojich dielach pozýva do "nového" sveta, kde všetky jeho kompozičné riešenia objektov v priestore sú často deformované a pre mnohých z nás aj ťažko rozpoznateľné. Takto nám odhaľuje alternatívne svety, alternatívne predmety a objekty, ktoré sú práve pre jeho tvorbu identifikačné. Pozýva nás do svojho sveta chaosu a zdanlivého neporiadku, avšak autor to robí zámerne, aby sme sa na jeho diela nedívali cez štandardné, zaškatuľkované pohľady. Chaos je vytvorený majstrovským spojením 2D a 3D efektu, kde sa autor pohráva s vertikálami a horizontmi, ktoré ustupujú realistickým výjavom, ktoré bežne vnímame cez objektív reality. Umelecký odkaz jeho tvorby je upriamením pozornosti na veci, ktoré častokrát vnímame v určitých rámcoch a štruktúrach. Krásnym príkladom je jeho obraz s názvom Vytrvalosť pamati. Toto dielo ako aj mnohé ostatné pripomína akési antifuturistické apokalyptické odkazy a dostáva nás do sveta, kde je akoby všetko doslovne naopak. Percipient pri náhľade na jeho diela nadobúda pocit, akoby autor skombinoval snové fikcie s artefaktmi, ktorými ešte viac zahmlieva významovosť a pochopiteľnosť samotného diela a autorovho umeleckého odkazu.

 

Aj vo výtvarnom smere Dadaizmus vnímame veľký vplyv teórie chaosu. Je to jeden z najvýznamnejších predstaviteľov Vasilij Vasilievič Kandinskij patril k priekopníkom abstraktného maliarstva, kde sa naplno mohla prejaviť práve tendencia a smerovanie k princípom teórie chaosu. Tématicky vychádzal z ruského folklóru a časté sú v jeho tvorbe námety z Moskvy. Využíval pri tvorbe často geometrické tvary v nesúrodom rozložení, čím vznikal iba určitý dojem, bez akéhokoľvek reálneho základu a svojimi dielami tak nabádal diváka k vytváraniu si vlastnej obrazovej reality, ktorú akoby iba načrtol, prípadne máme z jeho diel pocit akejsi šifry, ktorou sa nám chcel autor predstaviť a hľadať spolu s nami odpovede na vnímanie skutočnosti. Možeme sa však domnievať akoby Kandinskij a filozof Hegel mali podobné koncepcie. Jeden pre výtvarné umenie, iný pre filozofiu. Koncept tézy, antitézy a syntézy dokázali obaja majstrovsky aplikovať na dejinný vývoj.

"Celé dejiny sa dajú v istom zmysle chápať ako sled určitých dejinných etáp, ktorých negáciou a následnou syntézou prirodzene nastáva posun. Téza je tu pozitivistický a scientistický prístup k človeku, k jeho správaniu a ku svetu devatnásteho storočia. Antitézy sú v tomto prípade postmodernistické názory dvadsiateho storočia. Postmodernizmus je však iba nutným krokom k syntéze. Postmoderna má charakter revolúcie, jej trvanie však bude krátke a výsledky rozpačité, rovnako ako u revolúcie. Aj napriek tomu tak ako revolúcia zaseje niečo nové a pozitívne. "

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?