Takto to fungovalo asi prvé tri mesiace, kým sa nezačalo všetko meniť podľa požiadaviek majiteľky, ktorá sama bola toho názoru, že jej ide "iba o jej vloženú investíciu" a ľudia nie sú pre ňu prioritou. Postupne začali odchádzať prví ľudia, s ktorými sme začínali tento filantropický projekt. Dôvody asi nemusím uvádzať. Z toho krásneho prostredia, ktoré sme sa snažili maximálne prispôsobiť požiadavkam zamestnancov sa začali postupne meniť podľa toho, čo kedy majiteľku "múdre" napadlo.
Ako prvé znechutila zamestnancov a celý čas bojovala za to, aby prinútila všetkých pracovníkov pracovať za minimálnu mzdu a ďalšie "výhody". Samozrejme, že musela skritizovať všetko, čo bolo dovtedy dobré. Skrátka znechutila jedného z partnerov v podnikaní tak, že sám odišiel. Okrem toho našla na každom chybu, akurát na sebe žiadnu. Hotová svätica. Keď som dostal z donútenia aj ja na podpis minimálnu mzdu, tak som sa otvorene vyjadril, že to podpíšem, ale do budúcej sezóny nech so mnou neráta. Tak som si začal hľadať novú prácu, ktorú som aj našiel.
Po všetkých týchto skúsenostiach ma veľmi zaujalo interview od Tomáša Hajzlera o slobode v práci. Ak sa mi to niekedy udeje, tak budem šťastný prešťastný