reklama

Prešov forever

Každé mesto má svojho génia loci, ak je človek trošku vnímavý, tak ho objaví. Ostatní ho iba prehliadame a pre nás je každé mesto rovnaké. Ale o tom som nechcel. Môj článok ako napovedá sám nadpis hovorí o tom, že mi mesto Prešov učarovalo tak, ako žiadne iné. Sám ho volám "hlavné mesto pravoverných východniarov". Toto mesto postupne spoznávam a stále ma niečim zaujímavým prekvapí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Moje prvé zoznámenie s týmto krásnym mestom bolo letmo z auta, keď sme cestovali s divadlom na východ. Už vtedy ma zaujala pôvodná komunistická architektúra hlavne na obvodnom úrade a úrade prešovského samosprávneho kraja. To som zaregistroval z kabíny auta. Veľmi sa mi ako šoférovi páčili dvojprúdovky a veľmi dobré cestné značenie. Ak to porovnám so Žilinou, tak sa majú čo učiť stredoslováci od nás pravoverných.

Druhýkrát sme s divadlom hrali v knižnici Slniečko, kde sídli Detské kočovné divadlo Drak (aspoň dúfam). Vtedy sme vymietli zopár barov a užili sme si to krásne úprimné odviazanie sa a chvíle radosti a pohody. Bývali sme vtedy v BARMO v Lesíku Delostrelcov, čo sa mi taktiež páči na Prešove, že tam zostali viaceré ulice s pôvodným označením. Ubytko ako v kasárňach ale vyspali sme sa tak-či-tak celkom v pohode. Dôležité bolo, že išla teplá voda a mali sme sa čím prikryť a nebol to ten umelý paplon, čo sa človek spotí pod ním aj v zime ale poctivé paplóny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tretíkrát som sa tam vybral so svojou priateľkou na malý výlet. Je tam super Reštaurácia Antonio, kde sme sa boli najesť a keď tam raz budete, tak určite neobanujete. Pozreli sme si kostol, prešli sa po námesti, nakŕmili holuby a išli domov.

Dnes som tam bol na konkurze po neviem koľkýkrát a stále je to pre mňa miesto, kde sa cítim fantasticky. Milujem prešovské nárečie, rád sa započúvam do vravy ľudí, ktorí prechádzajú okolo mňa a dáva mi to niečo čo neviem ani definovať. Dnes som si dal pri stanici v bufete kávu, kde ma obsluhoval veľmi veľmi veľmi príjemný pán, ktorý najprv nabral kávu a opýtal sa či budem mať dosť, potom sa opýtal koľko cukru a vo finále keď som si ju už vychutnával, tak na mňa zavolal, či nepotrebujem doliať vodu. Skrátka neuveriteľné a zároveň skutočné a naše. 

Marek Duda

Marek Duda

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Moje životné heslo je: "Je mi jedno, či človek má 10 alebo 100 rokov, ak ma dokáže niečo naučiť som rád, že som ho spoznal." Človek po tridsiatke začne vnímať prostredie, v ktorom žije trochu ináč ako dovtedy. Preto sa zaujímam o komunálnu politiku a v tohtoročných komunálnych voľbách kandidujem na poslanca do Mestského zastupiteľstva v Poprade. Zoznam autorových rubrík:  UmenieSekretárŠpajzkaDivadelné pocityPráci česťSúkromnéNezaradenéEkohračkyGaléria (ne)slávnych umelcov

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu