Ako vychádzať s ľuďmi je veľmi dobré cvičiť si na nejakej gorile, ktorá vzbudzuje neprirodzený strach a obavy, ako to vlastne dopadne. Umeniu slovnej diplomacie je pre niekoho veľmi ťažké a pre iného veľmi ľahké. Všetko závisí od našej vnímavosti.
Ešte lepšie sa to cvičí na starších ľuďoch, ktorí majú svoje zažité stererotypy a vy musíte mnohokrát zatínať zuby a stále si opakovať "Je to môj Otec, je to moja Matka". Tu začínajú prvé kroky domácej diplomacie. Potom príde na rad širšia rodina súrodenci, tetky, ujkovia, až to skončí pri priateľoch. Lebo kamarátov si môžeme pohnevať, ale priateľov by sme si mali vychovávať. Je krásne ak s priateľmi zdieľame spoločné základy názorov. Môžu sa líšiť aj vo vlacerých uhloch pohľadu avšak základ keď je rovnaký, tak je to veľmi fajn.
Potom existuje takzvaná (môj názov) kultúrna diplomacia. Predstavte si, že ste v inom štáte, vy nerozumiete Vašim priateľom a oni nerozumejú Vám. Spoločný jazyk chatrná angličtina oproti profesionálnej angličtine. Niekedy sa iba človek intuitívne dovtípi o čom je to vlastne. Vtedy nastupuje neverbálna komunikácia, ktorá vždy zafunguje. Hlavne keď sa Váš tlmočník zamotá na Facebooku a v alkoholovom opojení už je Vám trápne vôbec niečo seriózne riešiť. Ide o to, že sa človek vtedy musí vynájsť. Odchádza sa väčšinou po dlhých a neporozumených debát do baru, alebo na nejakú spoločnú aktivitu - najlepšie kultúrnu.
Potom prídete domov zo zahraničia a ste de facto doma a veríte, že urobíte so zahraničnými kamarátmi spoločný projekt a tu narazíte na byrokraticku komunikačnú bariéru. Snažíte sa dva roky a stále do schránky prichádzajú listy s rezólútnym "Váš projekt bol sice fajn ale nepodporený". V živote sa človek musí veľa snažiť a veľa toho prekusnuť, aby vôbec s úsmevom na tvári človeka potešilo to, že ráno vyšlo Slnko. Môžno si to raz rozmyslí a povie si "Nevýjdem"