Prečo pozerám dookola tie isté filmy

Niekedy som smutný, keď sa mi ten, či onen film poškriabe natoľko, že už sa nedá prehrať. Skrátka táto doba je tak rýchla a tak pominuteľná, že si to nevieme ani len predstaviť. Nič nefunguje, nikto tu nie je kompetentný iba na najvyšších miestach niekedy sedia tí, čo sú tam právom vybraní a nie iba dosadení, lebo majú to správne tričko v správnu chvíľu. Ale tam som nechcel odbočiť, vraciam sa na pôvodnú cestu zapínam myšlienkovú navigáciu, ktorá ma vracia späť do reality, kedy je deň pred štedrým dňom, všetko je urobené, vyrovnané, ako sa na správneho človeka patrí. A to čo nie je vyrovnané, tam je to dohodnuté čo a ako. Tento rok som konečne nemal predvianočný stres, čo som veľmi rád, asi to bolo tým, že som si tie Vianoce až tak nepripúšťal, keďže sa salónky objavovali v obchodoch ešte pred sviatkami zosnulých, bol som pracovne vyťažený tak, že mesiace leteli ako voda z vodopádu a ja som bol z toho ako každý rok v šoku. Iba som poškuľoval po tých salónkach, ktoré asi budú najlepšie chutiť a čokoládových čertov a mikulášov som už ani v tej záplave toho všetkého nejako nevnímal. A ráno keď sa zobudím, idem ešte kúpiť posledný darček - fakt neviem čo to bude a postavíme nórsku jedličku, ktorú ovešiame klasickými guľami a budeme k sebe dúfam trošku lepší ako celý rok.Prajem všetkým čitateľom aj nečitateľom môjho blogu požehnané vianočné sviatky, lebo šťastné a veselé sú aj bez toho.