Bipolárna porucha - dnes si dáme prax

Autor: Marek Duda | 16.3.2017 o 12:15 | Karma článku: 5,13 | Prečítané:  273x

Na napísanie jedného článku o bipolárnej poruche by nám vystačilo 1000 písmen. Na to aby sme pochopili priebeh a perspektívu vývoja tohto ochorenia u jedného človeka by nám bolo málo aj tisíc slov. 

Na to, aby sme dokázali zvládať životného partnera, ktorý je bipolár niekedy nestačíme. Pamätám si na jeden zážitok, kedy sme sa s priateľkou tak povadili o druhej ráno, že akcia nenechala reakciu na náhodu a obaja sme preniesli našu "debatku" na ulicu, kedy som už nevedel ako demonštrovať, že sa cítim zle a priateľka, že to už so mnou s nervami nezvláda, tak som rozbil flaštičku s lítiom.

Neviem prečo, ale keď niečo rozbijem (samozrejme nie nové ani praktické veci) ako naposledy som vyhodil z balkónu starú vežu, tá deštrukcia je pre mňa príjemná. Rád trhám peniaze (lebo máme v Poprade Národnú banku, kde to bez problémov vymením za neroztrhanú) a je to pre mňa v mojej chorobe určitý rituál, kedy cítim, že moje okolie práve v tej chvíli sa napr. háda, kto prvý zaplatí účet (v dobrom).

Takisto pri vyhrotených situáciach akýmsi systémom prelomenia nahromadenej energie občas niečo rozbijem. Naposledy letela ovládačka od telky, mobil, ale zo všetkého najviac sa mi páčila akcia "dreváreň", ktorú sme s kamarátom zorganizovali. Princíp je v tom, že miesto toho, aby ste sa vždy a všade potkýnali o rozbité kusy nábytku, ktorý nikdy nikto nedá dokopy (tu chýba jedno, tam druhé, nič nepasuje do ničoho). Tak si ho dáte na kopu a rozbíjate kladivom, alebo hocičím iným. 

Keďže som nikdy nebol žiaden bitkár, som sa vždy vyhýbal konfliktným vyhroteným situáciam, resp. som sa snažil riešiť veci diplomaticky, tak sa radšej keď sa vo mne nahromadí priveľa energie, tak to radšej riešim tak ako som tu doteraz spomínal. Paradoxne mám rád ukladanie dreva. Je to najlepšie puzzle na svete, lebo každý kus je doslova originál. Rád si len tak čarbem domčeky, štvorčeky, panáčikov, rebríky a veľmi rád vymýšľam paradoxne pri čítaní kníh.

Vtedy ma veľa vecí a súvislostí medzi nimi napadne. Rád varím, pečiem a upratujem. Mám veľmi rád nedeľu, lebo je to jediný kľudný deň v týždni. Na to aby som sa cítil fit musím dodržiavať liečebný a spánkový režim a mať vyhradenú nedeľu na "svoju" relaxáciu, ktorá začína ráno v kostole, ktorý poznám celý svoj život, ale obrazy, ornamenty, vnútorná architektúra ma dokáže stále fascinovať a ukľudniť. Potom navarím niečo fajne na obed, poobede si pospím na také tri hodinky a večer si prečítam niečo zaujímavé o tom, ako to tu na tomto svete funguje (momentálne som prešiel na knihy, ktoré sú o podnikaní, meniacom sa svete a tak).        

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia.

KOMENTÁRE

Branci obchádzajú zákon a sú nebezpeční

Demokracia má právo brániť sa a je najvyšší čas, aby to začala aktívne robiť.

KULTÚRA

Vojna bez krvi. Dunkirk je filmová anomália

Film leta bol prijatý s istým nepochopením.


Už ste čítali?