Niektoré sú v súkromnom vlastníctve konkrétnych osôb, niektoré vlastnia mestá, cirkvi alebo iné komunitné organizácie. Pri obnove pamiatok je veľkou výhodou ak ich vlastnia mestá alebo cirkevné organizácie, keďže každá obnova kultúrnej pamiatky si vyžaduje aj určitý vlastný vklad jej majiteľa.
Najčastejšie sa pamiatky obnovujú cez dotačnú schému Ministerstva kultúry SR s názvom "Obnovme si svoj dom". Tento program má viacero podprogramov, ktoré tématicky rozdeľujú jednotlivé pamiatky do skupín podľa toho, či ide o nehmotnú alebo hmotnú kultúrnu pamiatku. Obnova pamiatok je finančne vždy veľmi drahá záležitosť, keďže cieľom každej obnovy kultúrnej pamiatky by malo byť jej sfunkčnenie a zachovanie v čo najpôvodnejšej podobe s použitím pôvodných materiálov.
Nie každá kultúrna pamiatka má to šťastie, že sa doslova "dožije" svojej obnovy. Niekedy je v tak dezolátnom stave, že jej oprava by bola vysoko nad finančné možnosti jeho vlastníka. Ak sa však vlastník pamiatky rozhodne urobiť reštaurátorský výskum je to prvý a ten najdôležitejší krok k tomu, aby sa začalo s opravou pamiatky. Potom nastáva obdobie písania žiadostí o dotácie a etapizácia celkovej obnovy pamiatky, čiže ľudovo povedané rozdelia sa práce na viacero rokov, keďže častokrát sa aj zdanlivo malá pamiatka - ako napríklad historický organ v Dunajskej Lužnej si vyžiada počas 3 rokoch etapovitej obnovy investíciu vo výške prevyšujúcej 100 000 eur.
Je jasné, že malá farnosť nedokáže sama túto investíciu zaplatiť. A vtedy je potrebné začať oslovovať všetkých možných donorov, sponzorov, zorganizovať benefičné koncerty a byť v získavaní zdrojov kreatívni, čo v Dunajskej Lužnej dokázali svojim autorským projektom "Adopcie píšťal", kde si konkrétny darca mohol adoptovať od malej až po tú najväčšiu píšťalu a mená všetkých darcov budú natrvalo vyryté do najväčšej píšťaly umiestnenej v historickom organe.
Pri získavaní zdrojov z verejných prostriedkov ako napríklad dotácie z vyššieho územného celku, obce, Ministerstiev, či ďalších štátnych inštitúcii si treba dávať veľký pozor na to, že akonáhle sa staneme prijímateľom dotácie z verejných zdrojov a zdrojov Európskej Únie sme povinní vykonať všetky reštaurátorské služby maximálne transparentne. To jednoducho znamená, že sa častokrát stretávame aj s povinným verejným obstarávaním, kde musíme nielen venovať zvýšenú pozornosť a čas hlavne administratívnej záťaži spojenej s verejným obstarávaním, ale hlavne na efektívnosť, hospodárnosť, účelnosť a následnému vydokladovaniu vykonaného obstarávania.
Každý projekt vrátane projektov na reštaurovanie historických pamiatok má svoj životný cyklus. Začína napísaním žiadostí na poskytnutie dotácii všetkým možným potencionálnym donorom. Následne čakáme na výsledky a úspešnosť jednotlivých žiadostí a ak sme uspeli čaká nás už spomínané verejné obstarávanie, na ktoré si treba vyhradiť minimálne aspoň jeden mesiac čas. Následne po uzatvorení zmluvy o dielo s víťazom verejného obstarávania sa môže prikročiť k samotnej realizácii reštaurátorských prác.
Jedna rada nad zlato: "nikdy nezačínajte realizovať projekt predtým ako nemáte podpísanú zmluvu o dotácii s donorom". Môže Vám to skomplikovať čerpanie dotácie alebo plynulý priebeh realizácie projektu. Veľmi ľahko sa môže stať, že Vaše aj keď síce správne vynaložené náklady na konkrétny projekt môžu byť u donora spätne považované za neoprávnené, keďže pokiaľ nemám zmluvu s donorom, tak neviem podmienky za akých je donor ochotný a pripravený akceptovať naše náklady spojené s projektom.
Pri reštaurovaní pamiatok by sme na začiatku realizácie aktivít projektu mali správne oznámiť Krajskému pamiatkovému úradu, že ideme realizovať náš projekt a taktiež musíme oznámiť ukončenie projektu. Je to z toho dôvodu, že tento úrad dohliada na to, aby sa všetky realizované reštaurátorské služby uskutočnili s vydaným povolením na reštaurovanie, ktoré spravidla predkladáme už pri písaní žiadosti na Ministerstvo kultúry SR.
Najkrajšou časťou každého projektu v každej jeho etape je ukončenie etapy, kde už len prefocujeme všetky doklady, dokumentáciu a povinné prílohy k vyúčtovaniu každého projektu a tešíme sa, že náš projekt sa čiastočne alebo úplne zrealizoval. Je možné, že sa v priebehu hlavne administratívnej stránky každého projektu vyskytnú zmeny, formálne nedostatky alebo menšie pochybenia. Tieto všetky veci sa dajú dať do súladu s podmienkami donora a všetko sa dá rozumne vysvetliť. Preto netreba sa hnevať na realizátorov ak urobili v niečom chybu a bola neúmyselná. Veď sme ľudia a ľudia robia chyby.
Najdôležitejšie na každom projekte na obnovu kultúrnych pamiatok je fakt, že naše deti, vnúčatá a pravnúčatá by sa už bez úspešného reštaurátorského projektu nikdy nemohli osobne zoznámiť s každou zachovanou kultúrnou pamiatkou. A to je jedno, či ide o mestskú, cirkevnú, štátnu, alebo inú verejnú či súkromnú pamiatku, ktorá je verejne prístupná.